Popularizácia vedy je motiváciou k vzdelávaniu

Autor: Peter Hronček | 23.11.2013 o 12:33 | (upravené 23.11.2013 o 16:51) Karma článku: 6,89 | Prečítané:  325x

Názov článku som si požičal od hovorcu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ). Pán Kaliňák takto nazval príspevok na stránke MŠVVaŠ. Však stačí popularizácia vedy v dnešnej dobe? Marketing je dôležitý, ale na vedu a výskum sú potrebné aj financie, ktoré na akademickú pôdu takmer neprichádzajú.

V súčasnosti je stav vedy a výskumu, napriek mnohým prekážkam, relatívne dobrý. Samozrejme by sa dalo niečo spraviť, aby boli výstupy vedeckých a výskumných pracovníkov aj lepšie. Ale slovenská vláda a MŠVVaŠ systematický škrtajú výdavky v rámci tejto kapitoly rozpočtu. V súčasnosti investuje Slovensko do vedy a výskumu 0,66% HDP (podľa EuroStat-u).

Ale nechajme výdavky na celkový chod vysokých škôl bokom. Tento článok som sa rozhodol napísať z dôvodu odstávky medzinárodných databáz vedeckých článkov (ako napr. ProQuest Central). Dnes som na internetovej stránke Univerzitnej knižnice našiel odkaz, že sa postupne do 30. 3. 2014 vypovedajú zmluvy so všetkými[1] s väčšinou poskytovateľov databáz článkov a vedeckých prác hlavne zahraničných vedeckých kapacít. Tieto databázy sú neoceniteľným zdrojom informácii o riešení akejkoľvek problematiky v zahraničí. Slovenskí vedeckí a výskumní pracovníci prídu o zdroj vzácnych informácii, pretože tieto články reagujú flexibilnejšie na riešenú problematiku, ako napríklad vedecké monografie. Pri ich vydaní trvá aj rok, možno dva, pokým sa dostanú do rúk slovenských vedcov, pričom riešená problematika už môže byť neaktuálna.

Na druhej strane, a teraz sa vrátime k nadpisu a marketingu vedy a výskumu na Slovensku, MŠVVaŠ podpísalo s Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky zmluvu na 14.949.307,90 €, aby spropagovalo vedu a výskum širokej verejnosti. V príspevku na stránke MŠVVaŠ sa doslova píše: „Ambíciu nášho projektu je zvýšiť povedomie o význame vedeckých poznatkov a aktívne predstavovať atraktívne stránky vedeckých procesov a technologických postupov širokej verejnosti, ale predovšetkým žiakom končiacich ročníkov základných škôl a žiakom stredných škôl, (...)“. Spropagovanie vedy je dobrá vec, ľudia by mali vedieť, aké vedecko-výskumné výstupy sú na vysokých školách v Slovenskej republike.

Avšak pýtam sa, aké vedecko-výskumné výstupy chce daný projekt propagovať, keď sa systematicky zabraňuje vedcom a výskumníkom, aby konali svoju prácu?

Ako som už vyšiel spomenul, Slovensko dalo v roku 2012 iba 0,66% z HDP na vedu a výskum. Za nami sú krajiny ako Malta, Rumunsko, Grécko a iné. Priemer v EÚ je 1,42% HDP. Tieto údaje sú taktiež z EuroStat-u.

Sme na tom zle vo financovaní vedy a výskumu na Slovensku. Samozrejme chápem, že štát sa snaží udržať záväzok voči EÚ v oblasti deficitu (3 % z HDP), avšak je veda a výskum to, kde má štát šetriť? Neznižujeme si tým krajina ako celok svoju konkurencieschopnosť proti zvyšku sveta? Do kedy chce Slovensko produkovať len „lacnú pracovnú silu“, aj keď v tom p. Fico vidí pozitíva? Je také ťažké nájsť financie na prevádzku online databázových systémov, ale jednoducho sa dá nájsť niekoľko miliónov eur na financovanie marketingu pre vedu a výskum?

Je naozaj také ťažké uľahčiť vedcom prístup k svojmu rastu a vzdelávaniu???


[1] Oprava. Za chybu uvedenú v článku sa ospravedlňujem. Z 13 databáz vypovedá knižnica zmluvu s 8 poskytovateľmi databáz. [23. 11. 2013 o 14:02]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?