Odvody študentov

Autor: Peter Hronček | 12.7.2012 o 12:05 | (upravené 13.7.2012 o 14:36) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  1119x

Pred pár dňami, aby som bol konkrétny, dňa  6.7.2012, podalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR SR) v podateľni Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) návrh zákona, ktorým sa upravujú študentské odvody. Keďže sa to bytostne dotýka aj mňa a niektorí študenti o tom ani netušia, rozhodol som sa o tom napísať pár riadkov.

Prvé náznaky študentských odvodov sa objavili dňa 18.6.2012 v článku Fico zverejnil nové dane a šetrenie (zoznam 22 opatrení), ktorý vyšiel na stránke SME. V tomto zozname sa toto opatrenie nachádza ako 11 v poradí. Vtedy to bolo 28,75 percenta. Štát dopad tohto opatrenia na štátny rozpočet utajil. Pár dní na to prešiel tento návrh aj vládou, čo som sa dozvedel z článku Živnostníci a dohodári zaplatia štátu viac. Článok vyšiel v deň podania zákonu v podateľni. V tomto článku sa po prvýkrát objavuje iná, vyššia, sadzba odvodov.  Nová sadzba je 29,8 percenta, čo je o 1,05 percenta viac ako bol návrh. Sadzba, ktorá je vo výške takmer tridsať percent, sa dostala aj do návrhu zákona.

A tu by sme mohli spraviť bodku za priebehom informovania verejnosti!

Ďalej by som chcel ujasniť pár paradoxov, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele zákona. Vyjadriť by som sa chcel hlavne k trom bodom ktoré obsahuje táto novela, a to i) vek študentaii) výška odvodov v porovnaní s inými možnosťami zárobkovej činnostiiii) rozloženie odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa.

i) Vek študentov

Nie je to tak dávno, keď vláda I. Radičovej, predložila návrh, aby študenti platili zdravotné odvody. Áno, neuznávam študentov, ktorí študujú v päťdesiatich rokoch len z dôvodu, aby mohli využívať niektoré výhody statusu študenta. Vtedy Študentská rada Vysokých škôl Slovenskej republiky (ŠRVŠ SR) vybojovala s vládou, resp. s premierkou, kompromis. Vek sa ustanovil na 30 rokov. Táto hranica je rozumná z pohľadu všetkých zúčastnených strán. Aj pre študentov, ktorý nemohli nastúpiť hneď po ukončení strednej školy na vysokú školu najčastejšie zo sociálnych dôvodov. Tým bolo zabezpečené, že využili možnosť študovať a pri tom im štát platil zdravotné odvody. Druhá strana, štátny rozpočet, zas nemusel platiť odvody za jedincov, ktorí využívali daný systém.

No teraz, pre mňa nepochopiteľných dôvodov, je vek študenta uvedený do 25 roku života. Neviem z kade sa vynorilo toto číslo. Pokiaľ viem tak nezaopatrené dieťa je do 26 roku života. Je to paradox, ale ešte väčší je, že tieto dve definície sú v jednom zákone. Teda v tom, ktorý sa ide teraz novelizovať, je študent, ktorý chce pracovať, iba do 25 rokov, ale nezaopatrené dieťa do 26 rokov. A medzi nezaopatrené deti patria aj študenti, lebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak by som mal ostať v tomto článku vážny, tak je to prinajmenšom vtipné. Kompetencie pánov a dám z MPSVaR SR nebudem spochybňovať, aj keď mám pocit, že si daný zákon nikdy pred tým neprečítali.

Nepatrím k ľuďom, čo kritizujú a pri tom nedajú vlastný návrh. Tak k bodu i) vek študenta by som uviedol, aby sa to ustálilo na tridsiatich rokoch, pri ktorých si už podľa iného zákona študent musí platiť zdravotné odvody, aj keď nepracuje. To by zabezpečilo, že študent, ktorý pracuje ako 25 a pol ročný a súčasne je aj nezaopatrená osoba by nemusel platiť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovni. A taktiež by to zabezpečilo, aby sa daný systém nezneužíval.

ii) Výška odvodov v porovnaní s inými možnosťami zárobkovej činnosti

Výška odvodov by sa dala porovnávať s rôznymi formami zárobkovej činnosti. Ja sa zmienim o každej, ktorá je uvedená v dôvodovej správe k zákonu. Začnem pravidelným príjmom, ktorý dostávajú živitelia rodín. Samozrejme, tieto odvody sú vysoké hlavne z dôvodu, keď človek, ktorý pracuje denne, aby uživil seba a rodinu, vidí ako sa šafári s jeho peniazmi vo verejnom sektore. To isté platí aj pre nepravidelný príjem, a osobne ma mrzí, že človek s nepravidelným príjmom musí platiť také isté odvody ako osoba, ktorá má pravidelný mesačný príjem.

A teraz k tým hlavným dvom skupinám. Invalidným a starobným dôchodcom. Tieto dve skupiny obyvateľov a takisto aj študenti požívajú výhody, ktoré vyplývajú z ich zaradenia v rámci spoločnosti. Invalidný aj starobný dôchodcovia poberajú veľmi nízke dôchodky, aby mohli dôstojne žiť. Preto je možnosť, aby si popri ich dôchodku zarobili na živobytie aj prácou. A pre nich to nie je len finančné prilepšenie, ale v mnohých prípadoch aj ich dôvod radosti. Pracujú, robia niečo čo má zmysel pre nich a využívajú svoj voľný čas. Len z môjho pohľadu študenta, ktorý nemá od štátu príjem, je nepochopiteľné, prečo by tieto dve skupiny obyvateľstva mali platiť rovnaké, resp. dokonca nižšie odvody ako študent. V pokračovaní sa budem venovať iba starobným dôchodcom, ktorí majú nižšie odvody ako študenti.

Starobný dôchodca samozrejme odviedol do štátneho rozpočtu viac ako študent. To je samozrejme a zreteľné z každého uhlu pohľadu, ale šesť percent, o ktoré sú ich odvody nižšie ako tie študentov je pre mňa nezrozumiteľné. Starobný dôchodca dostáva dôchodok a k tomu pracuje. Áno, je to jeho šikovnosťou, že si k dôchodku dokáže privyrobiť a taktiež obetuje pre tú mzdu svoj čas a aj iné prostriedky. Ale to robí aj študent a ten nemá príjem od štátu.

K tomuto bodu by som navrhoval znížiť odvody študentov. Už ak majú študenti platiť odvody, tak nech to je rozložené spravodlivejšie. Príde mi nespravodlivé, že človek, ktorý dostáva zo štátneho rozpočtu dôchodok prispieva do neho menej ako študent, ktorý od štátu nedostáva mesačný príjem.

iii) Rozloženie odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa

Dohoda o brigádnickej práci študenta je jediný spôsob, ako študent môže získať popri teoretickom štúdiu prax. Prax je veľmi žiadaná zo strany zamestnávateľov, keď študent úspešne ukončí štúdium. Červený diplom bez praxe je hodnotený takmer tak isto ako maturitné vysvedčenie. Preto je dôležité, aby študent, ktorý sa zaujíma o svoju budúcnosť na pracovnom trhu, pracoval popri štúdiu. Dá sa to zvládnuť. Sám som toho dôkazom a taktiež poznám nespočetné množstvo študentov, ktorí toho stíhajú ešte viac ako ja. Chce to len Time-Managment.

A tu nastáva problém pri rozložení odvodového zaťaženie. Pri práci študenta od 1.1.2013, ak prejde návrh v tomto znení, zaplatí študent 7 percent zo svojej mzdy na odvodoch. Toto percento nie je až také vysoké. Ale zamestnávateľ zaplatí až 22,80 percenta. To predraží prácu študentov pre všetkých zamestnávateľov bez rozdielu. A takisto bez rozdielu to postihne aj študentov. Zamestnať sa za pri takej cene práci je takmer nereálne, lebo pre zamestnávateľa budú študenti veľmi drahí. Tu nastáva ďalší problém tohto znenia novely, kde sa pre študenta stáva nemožným získať prax počas štúdia, ktorú hneď po ukončení vysokej školy zamestnávatelia vyžadujú

K bodu iii) rozloženie odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa by som navrhoval znížiť odvodové zaťaženie na strane zamestnávateľov, aby nepovažovali prácu študentov za príliš nákladnú.

Návrh zmien

Z môjho pohľadu je táto novela zákona pripravená horúcou ihlou. Samozrejme chápem dôvody takýchto opatrení. Štát potrebuje šetriť, ale robí to hlavne na príjmovej stránke a to je chyba. Všade ohlasovanie štátne podpory sa neujmú ak nebude na Slovensku kúpyschopné obyvateľstvo.

Moje návrhy sú jednoduché a kompromisné. Študenti nie sú privilegovaná skupina obyvateľstva. Preto by sa mali aj oni (a teda aj ja) podieľať na konsolidácii verejných financií. Ale malo by  to byť pripravené tak, aby tým študenti neutrpeli tak, že im bude chýbať to najdôležitejšie a to je prax.  Každý študent potrebuje prax a táto novela ju robí utópiou. Bude veľmi zložité, a pre väčšinu študentov aj nereálne, za takýchto podmienok získať prax.

Preto navrhujem, aby študenti platili odvody, ale nižšie a aby odvodové zaťaženie bolo rozložene na zamestnanca (študenta) a zamestnávateľa rovnako. Znížiť celkové odvody na prijateľné percento, ktoré by bolo rozložene rovnakým dielom na študenta a zamestnávateľa.

Preto verím, že vláda, ktorá komunikuje so sociálnymi partnermi bude komunikovať aj so Študentskou radou vysokých škôl a ich zástupcami, lebo aj my, študenti, sme sociálni partneri. Verím v to, že vláda, parlament a aj výbory uznajú, že týmto krokom znemožnia prácu väčšine študentov a konečný dopad na štátny rozpočet bude negatívny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?